Gruzínsko l Sociálne podnikanie po gruzínsky, alebo ako integrovať tých najzraniteľnejších

Autor: Martin Pavelka | 15.11.2019 o 12:55 | (upravené 19.11.2019 o 11:45) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  970x

O tom, ako sa kaukazská krajina počas transformačného procesu naučila pomocou sociálneho podnikania integrovať marginalizované komunity.

V tomto článku som sa zameral na sedem gruzínskych sociálnych podnikov, ktorým sa podarilo integrovať a zamestnať marginalizované skupiny obyvateľstva, a to najmä vnútorne presídlené osoby, ženy, deti a mládež so zdravotnými obmedzeniami a osobitnými potrebami, bývalých trestancov, ako aj obyvateľov rurálnych regiónov.

Sociálne podnikanie. Pojem donedávna neznámy sa skloňuje čoraz častejšie aj na hornatom Kaukaze.

Pre Gruzínsko, ktoré sa po skoro dvesto rokoch ruskej nadvlády dokázalo v roku 1991 osamostatniť, priniesli deväťdesiate roky turbulentné zmeny. Medzi tie najpamätnejšie, ktoré mali smerodajný dopad na rozvoj ekonomiky a blahobytu regiónu, patrili vojny o región Južného Osetska (r.1991-1992 a 2008) a Abcházska (r.1992-1993), ako aj nástup Micheila Saakašviliho v roku 2004, ktorý svojimi reformami raketovo naštartoval gruzínsku ekonomiku.

Avšak hospodárska kríza, ako aj neschopnosť vlády nachádzať dlhodobo udržateľné riešenia sociálnych a hospodárskych problémov vyhnali v roku 2008 viac ako 38% obyvateľstva pod hranicu chudoby. Súčasné štatistiky Svetovej banky hovoria o 22% obyvateľov, ktorí žijú pod touto hranicou a o 11% nezamestnanosti. Do tejto štatistiky sa však nezapočítavajú roľníci, ktorí predávajú svoju úrodu na trhoch, čo tvorí ich jediný zdroj príjmu. Oficiálne sa teda nemôžu označiť ako zamestnaní. Berúc do úvahy, že 52% gruzínskej ekonomiky tvorí poľnohospodárstvo, pričom sa odhaduje, že až 98% roľníkov je neoficiálne samostatne zárobkových, iba podčiarkuje údaje o chudobe, uvedené Svetovou bankou. Ďalších 6% obyvateľov má štatút vnútorne presídlených osôb, ktoré boli kvôli vojnám vyhnané zo separatistických regiónov bez možnosti návratu. Potreba alternatívnej zárobkovej činnosti je teda opodstatnená.

Čo je však zámerom sociálneho podnikania? Hlavným cieľom sociálneho podnikania je dosiahnutie udržateľného pozitívneho dopadu na spoločensky nevyriešenú otázku. Profit z tejto činnosti prichádza ako druhoradý. Sociálnych podnikateľov možno vidieť aj ako vizionárov, ktorí sú schopní vidieť poza súčasné horizonty. Vďaka prepojeniu biznisu a nevyriešenej sociálnej otázky sú schopní vytvoriť nový trend, ktorí by mal prispieť k vyriešeniu danej problematiky.

Potteria

Potteria vznikla v roku 2018 z dielne Estia, ktorá dovtedy iba maľovala na zakúpenú keramiku. Vďaka grantu, ktorý im pomohol zamestnať bývalé väzenkyne, sa však organizácia dokázala premeniť na pravú keramickú dielňu, a celý výrobný proces si teraz zastrešuje sama.

Cieľom grantu bola integrácia žien, ktoré mali v minulosti konflikt so zákonom, boli prepustené z väzenia, alebo dostali trest s podmienkou. Potteria momentálne zamestnáva tri bývalé trestankyne. Tie si museli prejsť trojmesačným profesionálnym kurzom. Dá sa hovoriť o šťastí, až 70% bývalých väzenkýň si prácu nedokáže nájsť. Príčiny sú rôzne, väčšinou ide buď o neochotu pracovať, zákaz zo strany manžela, alebo neschopnosť zbaviť sa spoločenskej stigmy.

Spolu so zvyškom kolektívu sú bývalým väzenkyniam poskytované pravidelné psychologické konzultácie. Tie majú za cieľ pomôcť integrácii trestankýň, a tak zabezpečiť bezproblémový chod dielne a príjemnú pracovnú atmosféru.

Potteria ponúka záujemcom dvojhodinový rýchlokurz maľby na keramiku, počas ktorého si účastníci majú možnosť pod dohľadom profesionálov vyzdobiť vlastný tanier, hrnček alebo drevenú dosku. Všetky produkty sú za výhodné ceny dostupné v dielni v Tbilisi.

Arabuli Art-House

Ukrytý hlboko v kaukazských horách, Arabuli Art-House ponúka ako jediný možnosti práce pre lokálne horalské obyvateľstvo. Prostredníctvom produkcie odevov a doplnkov s tradičnými chevsuretskými a gruzínskymi motívmi a vzormi dokázala dielňa zachovať a oživiť tradície regiónu. Stáročné skúsenosti pletenia, tkania, plstenia, vyšívania a práce s drevom má lokálna komunita v krvi, a od tradícií sa veru v blízkej budúcnosti upustiť nechystá.  

Opäť sa tak potvrdilo, že aj kultúrne dedičstvo a tradície sa môžu stať základom úspešného biznisu. Čo je však hlavné, od roku 2015 týmto dielňa zabezpečuje prácu siedmym obyvateľom. Inými slovami, prácu tu našla tretina dediny.

Štúdio ponúka dva priestory. Jedným je kreatívna dielňa, v ktorej sa konajú workshopy a druhým showroom, v ktorom si návštevníci majú možnosť naživo obhliadnuť a zakúpiť lokálne vyhotovené produkty. Sociálny podnik ponúka taktiež priestor lokálnej mládeži, v ktorom organizuje vzdelávacie kurzy a spoločenské aktivity.

Babale

Štúdio Babale slúži ako inkluzívny sociálny priestor pre jedincov so špeciálnymi potrebami. Dielňa vznikla v roku 2012 s finančnou podporou gruzínskeho Centra pre strategický výskum a rozvoj. Jej zakladateľmi a členmi sú rodičia detí a dospievajúcich so zdravotnými obmedzeniami. Tí sa rozhodli bojovať proti spoločenským stigmám, ktoré so sebou choroby ich detí, ako napr. Downov syndróm, autizmus, intelektuálne a psychologické ochorenia prinášajú. Nemenej si taktiež uvedomovali potrebu praktických zručností, ktoré ich deti budú na trhu práce potrebovať. Babale ponúka deťom a mládeži vzdelávacie a profesionálne aktivity a kurzy nielen v oblasti umeleckej tvorby.

Vďaka spoločnej práci umelcov, dizajnérov, psychológov a špecializovaných pedagógov má aj táto marginalizovaná skupina možnosť nadobudnúť umelecké schopnosti a vstúpiť do sveta dekoratívneho umenia. Babale má momentálne dvanásť zamestnancov, z toho polovica sú práve ľudia so špeciálnymi potrebami.

Všestrannosť kurzov a nadobudnuté poznatky umožňujú účastníkom nájsť si prácu aj mimo umeleckého odvetvia, najmä v službách, hotelierstve a v medicínskych zariadeniach.

Kodala

Kodala je ďalšia z tvorivých dielní, ktorá sa snaží o integráciu a rozvoj osôb so špeciálnymi potrebami a spoločensky najzraniteľnejšej mládeže s psychosociálnymi problémami. Pomocou kurzov a aktivít tak postupne majú možnosť zúžitkovať nadobudnuté schopnosti a vedomosti, a nájsť si prácu v umeleckej oblasti.

Pridanou hodnotou je aj ich výrobný proces. Ekologická farba, ktorá je dovážaná z Nemecka, nikdy nepokrýva celý povrch hračiek. Deti majú teda možnosť dostať sa do priameho kontaktu s gruzínskym drevom.

Centrum sociálnej terapie APNSC

Už od roku 1990 ponúka denné centrum svojim viac ako 50 návštevníkom, najmä osobám s mentálnymi ochoreniami a osobitnými potrebami, liečebné vzdelávanie a sociálnu terapiu. V posledných rokoch centrum rozšírilo záber svojich aktivít, a momentálne funguje taktiež aj ako sociálny podnik na výrobu dekoratívnych predmetov, pričom medzi hlavných odberateľov patria najmä väčšie korporácie.

Centrum dáva svojim návštevníkom možnosť zapojiť sa priamo do výrobného procesu. Tí tu teda nachádzajú nielen porozumenie a začlenenie, ale aj možnosť sebarealizácie, a s pomocou špecialistov aj rozvoja vlastných zručností. Nejedná sa však o centrum starostlivosti. Návštevníci prichádzajú, kedy im to vyhovuje. Dielňa pre nich na dennej báze zabezpečuje odvoz.

Centrum taktiež ponúka dvojročný špecializovaný kurz, zameraný na prácu s osobami so zdravotnými postihnutiami a osobitnými potrebami. Vzdelanie tu tak nachádzajú budúci sociálni pracovníci.

Deň návštevníka je pestrý. Podľa preferencie a chuti sa môže okrem výrobného procesu zapojiť aj do recyklačného procesu, pomoci v kuchyni, upratovania, starostlivosti o psov, ako aj do organizácie výstav a podujatí. Nechýba ani kultúra, návštevníci sa pravidelne zapájajú do bábkového divadla a tanečných a speváckych predstavení.

Do centra pravidelne prichádzajú aj študenti umeleckých smerov, ktorí tu pôsobia ako dobrovoľníci a pomáhajú tak rozvíjať umelecké vlohy návštevníkov.

Ethno Design

Ethno Design funguje ako platforma, ktorá má za cieľ zachovať tradičné gruzínske ručné remeslá, a preniesť ich aj za hranice Kaukazu. Zároveň sa však sústreďuje aj na inovácie už existujúcich produktov, štýlov a výrobných procesov. Spája viac ako 200 tradičných remeselníckych dielní a umelcov, ktorí majú v rurálnych regiónoch iba obmedzené možnosti vstupu na trh (zväčša ide o lokálne komunity, ktoré buď nemajú marketingové znalosti, alebo im odľahlosť regiónu a životné podmienky nedovoľujú vstup na trh). Ethno Design vytvára nielen odberateľský priestor, ale poskytuje dielňam a ich umelcom na mieru šité odborné konzultácie. Tie dávajú lokálnym remeselníkom a výrobcom možnosť reagovať na dopyt trhu a zakomponovať do svojich produktov netradičné, inovatívne elementy a výrobné procesy.

Sociálny podnik má momentálne tri obchody. Najväčší sa nachádza v Tbilisi (metro stanica Rustaveli), a po jednom možno nájsť v kláštornom komplexe Vardzia na juhu krajiny, ako aj pri komplexe Uplisciche pri meste Gori.

Návštevník tu nájde len vysoko kvalitné produkty s dlhou históriou, a to zo všetkých regiónov Gruzínska, od tradičných gruzínskych ručne vyšívaných odevov, plstených nástenných kobercov, emailových šperkov, vyrezávaných a zdobených bytových doplnkov, úžitkových predmetov, až po regionálnu keramiku, vzorované obrusy a kožené kabelky.

* * *

Pár slov na záver...

Počas jednotlivých návštev sociálnych podnikov a dielní som mal pocit blízkosti, ľudského tepla. V momente, ako som sa neohlásene objavil uprostred dňa pred dverami jednotlivých podnikov, zaklopal na dvere a predstavil sa, nadobudol som pocit, akoby som sa preniesol do obývačky vlastnej rodiny, ktorá ma ide vrúcne a s veľkým úsmevom na perách privítať a teší sa mojej prítomnosti. Každý, s kým som sa počas návštev stretol, mi veľmi ochotne a s radosťou predstavil svoj podnik a myšlienku, ktorá za ním stojí. Práve vďaka tomu som mal možnosť pocítiť nefalšovanú gruzínsku veľkodušnosť a dobrosrdečnosť.

___________________

O projekte..

Ako rozvojový dobrovoľník som pôsobil v organizácii For Better Future v osídlí Tserovani, v Gruzínsku, od septembra 2018 do augusta 2019. Rozvojový projekt bol financovný z grantu SlovakAid na vysielanie expertov a dobrovoľníkov do zahraničia, a spolufinancovaný organizáciou ADRA Slovensko, ako aj mnou samým.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Ako Fico stíha sám seba

Protiextrémistické úderky nevytvoril Soros, ale štát.


Už ste čítali?