Gruzínsko l Rok rozvojového dobrovoľníctva na hornatom Kaukaze

Autor: Martin Pavelka | 13.11.2019 o 8:44 | (upravené 19.11.2019 o 11:57) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1694x

Tento článok je prvý zo série článkov o mojom ročnom pracovnom pôsobení v osídli pre vnútorne presídlené osoby v gruzínskom Tserovani, vzdialenom 45 minút od hlavného mesta Tbilisi. 

Privilégium

Cestovanie považujem za veľké privilégium. Vďaka členstvu v Európskej únii však na to zabúdame a právo na voľný pohyb sa už stalo samozrejmosťou. Len málokto si však uvedomuje, že táto samozrejmosť nie je realitou pre mnoho miliónou ľudí. Vďaka ekonomickému rastu cestujeme najmä pre pôžitok a poznanie. Týmto, ako aj nasledujúcimi článkami sa pokúsim poukázať na to, že cestovanie môže mať pridanú hondotu nielen pre samotného človeka, ale rovnako aj pre lokálnu komunitu. Práve toto je môj príbeh, jedna kapitola z môjho života.

Túlavé topánky ma zanášali na rôzne miesta už počas štúdia Ruských a východoeurópskych štúdií, no potreba naplno expandovať a byť súčasťou zmeny vo svete sa u mňa naplno prejavila až po ukončení štúdia. Sklamanie z reality súkromného sektora a korporátneho života, ako aj prínosná ročná stáž vo viedenskom sociálnom inkubátore Impact Hub, a dobrovoľnícky a meditačný pobyt v indickom štáte Tamil Nadu mi otvorili oči, a ukázali že ľudský potenciál sa dá využiť aj inak, ako len na realizáciu svojich vlastných potrieb. Ukázali mi, ako veľmi dôležitý je humanizmus a zohľadňovanie potrieb iných, najmä  tých menej privilegovaných.

Táto kombinácia ma zaviedla do oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci. Prostredníctvom grantu SlovakAid na vysielanie expertov a dobrovoľníkov do zahraničia a spolufinancovaniu organizáciou ADRA Slovensko, som využil možnosť vycestovať do jednej z cieľových krajín rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky, do Gruzínska, a byť tak nositeľom zmeny. Postsovietsky priestor bol centrom môjho štúdia, a možnosť uplatniť svoje zručnosti a vedomosti práve v tomto regióne boli jasnou voľbou.

Keď dom nie je domovom

Osídie Tserovani, v ktorom žije viac ako 8.000 etnických Gruzíncov, vzniklo následkom krátkej, no zato intenzívnej vojny medzi Ruskom a Gruzínskom o pôvodne gruzínsky región, ktorý svet pozná pod názvom Južné Osetsko. Jeho gruzínske meno je však Tschinvalský región.

Táto agresívna, päťdňová vojna vysídlila v auguste 2008 viac ako 27.000 etnických Gruzíncov, ktorí ostali na roky uviaznutí v schátraných komunitných centrách, roztrúsených po celej krajine. Tí sa zvyknú označovať ako vnútorne presídlené osoby. Tento pojem označuje ľudí, ktorí boli kvôli vojnám alebo prírodným katastrofám nútení opustiť svoje domovy, no neprekročili hranice svojho štátu. V porovnaní s utečencami sa na nich teda uplatňuje iné medzinárodné humanitárne právo. Vďaka skúsenostiam z predošlých rusko-gruzínskych vojen o regióny Abcházska (1992-1993) a Južného Osetska (1989-1991), ktoré vysídlili okolo 300.000 Gruzíncov, bola reakcia gruzínskej vlády blesková. Finančná pomoc od Európskej únie umožnila vybudovať pre viac ako 20.000 presídlencov niekoľko veľkoplošných osídiel v blízkosti „novej“ rusko-gruzínskej hranice.

Celé rodiny sa tak opäť stali susedmi, tentokrát sa však namiesto gigantických záhrad, záhonov a prírodného bohatstva museli uskromniť s holými stenami, vystavanými uprostred polí. Rodine s menej ako piatimi členmi bol darovaný za symbolický poplatok 1 lari (cca. 30 eurocentov) dom v jednom z osídlí. Rodiny s päť a viac členmi dostali dva domy. Tí, čo žili samostatne, však toľko šťastia nemali, a museli sa uspokojiť so sumou 10.000 USD a nádejou na nocľah a lepšie zajtrajšky.

Pre lepšiu budúcnosť v Tserovani

Uketesi Momavlisatvis, For Better Future, alebo po slovensky Pre lepšiu budúcnosť. To je názov, ako aj poslanie malej organizácie v gruzínskom osídlí Tserovani, ktorá sa na rok stala mojim domovom.

Projekty a ativity našej organizácie For Better Future, ako aj cieľ môjho pôsobenia boli podpora projektov zameraných na vnútorne presídlené obyvateľstvo, a to najmä detí, mládeže a žien, a to nielen v našom osídlí Tserovani, ale aj v celom regióne Mtskheta-Mtianeti. Rovnako dôležitým aspektom mojej práce bolo aj budovanie kapacít organizácie, a podpora nášho sociálneho podniku Ikorta Enamel Jewelry, v ktorom našlu prácu 12 presídlených žien. Písanie projektov pre našu organizáciu, ktorému som sa taktiež venoval, vyústilo do úspešného získania grantu vo výške 10.000 EUR od Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Tbilisi. Práve tento grant nám umožnil realizovať projekt v odľahlom, horskom osídlí Prezeti.

V projekte sme sa zameriavali na podporu rozvoja občianskej spoločnoti. Počas projektu sa lokálna mládež okrem iného naučila aj základy projektového manažmentu, a dostala možnosť navrhnúť, a pod našim patronátom si aj zrealizovať tri mini-projekty, ktoré podľa nich odrážali urgentné potreby v osídlí. Tieto mini-projekty boli v súlade s Cieľmi udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov (známe ako SDGs). Tomuto projektu venujem samostatný článok.

V sociálnom podniku Ikorta Enamel Jewelry pracuje 12 talentovaných žien, ktoré vyrábajú tradičné, gruzínske emajlové šperky. Ikorta má svoju chránenú dieľňu len o jednu ulicu od našej kancelárie, a vzájomné návštevy sprevádzané srdečným rozhovorom boli vždy samozrejmosťou. Ikorte som pomáhal najmä v oblasti marketingu a zvýšenia viditeľnosti v krajine, komunikácie a spravovaním sociálnych sietí. Chránenej dielni Ikorte taktiež venujem samostatný článok.

Nakoľko jedným z cieľov našej misie bola práca s lokálnou komunitou, neodmysliteľnou súčasťou mojej práca bolo neformálne vzdelávanie mládeže. Stačilo pár rozhovorov, a bolo jasné, že mládež potrebuje získať praktické zručnosti. Mojim ďalším krokom bolo vytvorenie tzv. Leadership Academy, s ktorou som na týždennej báze cestoval do priľahlých osídlí Galavani, Tsilkani a Prezeti, a predstavoval mládeži témy, ako napr. stanovenie cieľov, priorít, časový manažment.

Rok v presídleneckom osídlí mi v mnoho otvoril oči, a pomohol pochopiť realitu života z kompletne inej perspektívy. Život a práca v Tserovani však neboli vonkoncom jednoduché. O tom však neskôr.  

___________________

O projekte..

Ako rozvojový dobrovoľník som pôsobil v organizácii For Better Future v osídlí Tserovani od septembra 2018 do augusta 2019. Rozvojový projekt bol financovný z grantu SlovakAid na vysielanie expertov a dobrovoľníkov do zahraničia, a spolufinancovaný organizáciou ADRA Slovensko, ako aj mnou samým.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Ako Fico stíha sám seba

Protiextrémistické úderky nevytvoril Soros, ale štát.


Už ste čítali?