reklama

Gruzínsko l Rok rozvojového dobrovoľníctva na hornatom Kaukaze

Tento článok je prvý zo série článkov o mojom ročnom pracovnom pôsobení v osídli pre vnútorne presídlené osoby v gruzínskom Tserovani, vzdialenom 45 minút od hlavného mesta Tbilisi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Privilégium

Cestovanie považujem za veľké privilégium. Vďaka členstvu v Európskej únii však na to zabúdame a právo na voľný pohyb sa už stalo samozrejmosťou. Len málokto si však uvedomuje, že táto samozrejmosť nie je realitou pre mnoho miliónou ľudí. Vďaka ekonomickému rastu cestujeme najmä pre pôžitok a poznanie. Týmto, ako aj nasledujúcimi článkami sa pokúsim poukázať na to, že cestovanie môže mať pridanú hondotu nielen pre samotného človeka, ale rovnako aj pre lokálnu komunitu. Práve toto je môj príbeh, jedna kapitola z môjho života.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Túlavé topánky ma zanášali na rôzne miesta už počas štúdia Ruských a východoeurópskych štúdií, no potreba naplno expandovať a byť súčasťou zmeny vo svete sa u mňa naplno prejavila až po ukončení štúdia. Sklamanie z reality súkromného sektora a korporátneho života, ako aj prínosná ročná stáž vo viedenskom sociálnom inkubátore Impact Hub, a dobrovoľnícky a meditačný pobyt v indickom štáte Tamil Nadu mi otvorili oči, a ukázali že ľudský potenciál sa dá využiť aj inak, ako len na realizáciu svojich vlastných potrieb. Ukázali mi, ako veľmi dôležitý je humanizmus a zohľadňovanie potrieb iných, najmä tých menej privilegovaných.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Táto kombinácia ma zaviedla do oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci. Prostredníctvom grantu SlovakAid na vysielanie expertov a dobrovoľníkov do zahraničia a spolufinancovaniu organizáciou ADRA Slovensko, som využil možnosť vycestovať do jednej z cieľových krajín rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky, do Gruzínska, a byť tak nositeľom zmeny. Postsovietsky priestor bol centrom môjho štúdia, a možnosť uplatniť svoje zručnosti a vedomosti práve v tomto regióne boli jasnou voľbou.

Život a práca v osídli pre vnútorne presídlené osoby boli unikátnou životnou skúsenosťou.
Život a práca v osídli pre vnútorne presídlené osoby boli unikátnou životnou skúsenosťou. (zdroj: archív Martina Pavelku)

Keď dom nie je domovom

Osídie Tserovani, v ktorom žije viac ako 8.000 etnických Gruzíncov, vzniklo následkom krátkej, no zato intenzívnej vojny medzi Ruskom a Gruzínskom o pôvodne gruzínsky región, ktorý svet pozná pod názvom Južné Osetsko. Jeho gruzínske meno je však Tschinvalský región.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Satelitná snímka Tserovani, najväčšieho presídleneckého osídlia v Gruzínsku.
Satelitná snímka Tserovani, najväčšieho presídleneckého osídlia v Gruzínsku. (zdroj: Google Maps)

Táto agresívna, päťdňová vojna vysídlila v auguste 2008 viac ako 27.000 etnických Gruzíncov, ktorí ostali na roky uviaznutí v schátraných komunitných centrách, roztrúsených po celej krajine. Tí sa zvyknú označovať ako vnútorne presídlené osoby. Tento pojem označuje ľudí, ktorí boli kvôli vojnám alebo prírodným katastrofám nútení opustiť svoje domovy, no neprekročili hranice svojho štátu. V porovnaní s utečencami sa na nich teda uplatňuje iné medzinárodné humanitárne právo. Vďaka skúsenostiam z predošlých rusko-gruzínskych vojen o regióny Abcházska (1992-1993) a Južného Osetska (1989-1991), ktoré vysídlili okolo 300.000 Gruzíncov, bola reakcia gruzínskej vlády blesková. Finančná pomoc od Európskej únie umožnila vybudovať pre viac ako 20.000 presídlencov niekoľko veľkoplošných osídiel v blízkosti „novej“ rusko-gruzínskej hranice.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Mapa zobrazujúca odštiepenecké regióny Abcházska a Tschinvalského regiónu (Južného Osetska) bola neodmysliteľnou súčasťou našej kancelárie.
Mapa zobrazujúca odštiepenecké regióny Abcházska a Tschinvalského regiónu (Južného Osetska) bola neodmysliteľnou súčasťou našej kancelárie.  (zdroj: Martin Pavelka)

Celé rodiny sa tak opäť stali susedmi, tentokrát sa však namiesto gigantických záhrad, záhonov a prírodného bohatstva museli uskromniť s holými stenami, vystavanými uprostred polí. Rodine s menej ako piatimi členmi bol darovaný za symbolický poplatok 1 lari (cca. 30 eurocentov) dom v jednom z osídlí. Rodiny s päť a viac členmi dostali dva domy. Tí, čo žili samostatne, však toľko šťastia nemali, a museli sa uspokojiť so sumou 10.000 USD a nádejou na nocľah a lepšie zajtrajšky.

V priebehu prvých dvoch mesiacov po vojne sa gruzínskej vláde podarilo vybudovať viac ako 2000 domov.
V priebehu prvých dvoch mesiacov po vojne sa gruzínskej vláde podarilo vybudovať viac ako 2000 domov. (zdroj: agenda.ge)

Pre lepšiu budúcnosť v Tserovani

Uketesi Momavlisatvis, For Better Future, alebo po slovensky Pre lepšiu budúcnosť. To je názov, ako aj poslanie malej organizácie v gruzínskom osídlí Tserovani, ktorá sa na rok stala mojim domovom.

Projekty a ativity našej organizácie For Better Future, ako aj cieľ môjho pôsobenia boli podpora projektov zameraných na vnútorne presídlené obyvateľstvo, a to najmä detí, mládeže a žien, a to nielen v našom osídlí Tserovani, ale aj v celom regióne Mtskheta-Mtianeti. Rovnako dôležitým aspektom mojej práce bolo aj budovanie kapacít organizácie, a podpora nášho sociálneho podniku Ikorta Enamel Jewelry, v ktorom našlu prácu 12 presídlených žien. Písanie projektov pre našu organizáciu, ktorému som sa taktiež venoval, vyústilo do úspešného získania grantu vo výške 10.000 EUR od Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Tbilisi. Práve tento grant nám umožnil realizovať projekt v odľahlom, horskom osídlí Prezeti.

Slovenská delegácia mala možnosť navštíviť osídlie Prezeti a na vlastné oči sa presvedčiť o potrebe nášho projektu.
Slovenská delegácia mala možnosť navštíviť osídlie Prezeti a na vlastné oči sa presvedčiť o potrebe nášho projektu. (zdroj: archív Martina Pavelku)

V projekte sme sa zameriavali na podporu rozvoja občianskej spoločnoti. Počas projektu sa lokálna mládež okrem iného naučila aj základy projektového manažmentu, a dostala možnosť navrhnúť, a pod našim patronátom si aj zrealizovať tri mini-projekty, ktoré podľa nich odrážali urgentné potreby v osídlí. Tieto mini-projekty boli v súlade s Cieľmi udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov (známe ako SDGs). Tomuto projektu venujem samostatný článok.

Kancelária organizácie For Better Future sa nachádza v jednom z domov, postavených po vojne.
Kancelária organizácie For Better Future sa nachádza v jednom z domov, postavených po vojne. (zdroj: Martin Pavelka)

V sociálnom podniku Ikorta Enamel Jewelry pracuje 12 talentovaných žien, ktoré vyrábajú tradičné, gruzínske emajlové šperky. Ikorta má svoju chránenú dieľňu len o jednu ulicu od našej kancelárie, a vzájomné návštevy sprevádzané srdečným rozhovorom boli vždy samozrejmosťou. Ikorte som pomáhal najmä v oblasti marketingu a zvýšenia viditeľnosti v krajine, komunikácie a spravovaním sociálnych sietí. Chránenej dielni Ikorte taktiež venujem samostatný článok.

Z bývalej učiteľky umelkyňa. Maci Gočašvili (napravo) musela utiecť z achalgorskej oblasti tschinvalského regiónu pred ruskou armádou a zanechať tam nielen svoj domov, ale aj celú minulosť. V tvorbe šperkov však našla viac, ako sama očakávala.
Z bývalej učiteľky umelkyňa. Maci Gočašvili (napravo) musela utiecť z achalgorskej oblasti tschinvalského regiónu pred ruskou armádou a zanechať tam nielen svoj domov, ale aj celú minulosť. V tvorbe šperkov však našla viac, ako sama očakávala. (zdroj: Ikorta)

Nakoľko jedným z cieľov našej misie bola práca s lokálnou komunitou, neodmysliteľnou súčasťou mojej práca bolo neformálne vzdelávanie mládeže. Stačilo pár rozhovorov, a bolo jasné, že mládež potrebuje získať praktické zručnosti. Mojim ďalším krokom bolo vytvorenie tzv. Leadership Academy, s ktorou som na týždennej báze cestoval do priľahlých osídlí Galavani, Tsilkani a Prezeti, a predstavoval mládeži témy, ako napr. stanovenie cieľov, priorít, časový manažment.

Putovný autobus sme využívali na rôzne aktivity. Jednou z nich bol aj môj program Leadership Academy. Autobus sa každé dva týždne presúval medzi štyrmi osídliami.
Putovný autobus sme využívali na rôzne aktivity. Jednou z nich bol aj môj program Leadership Academy. Autobus sa každé dva týždne presúval medzi štyrmi osídliami. (zdroj: archív Martina Pavelku)

Rok v presídleneckom osídlí mi v mnoho otvoril oči, a pomohol pochopiť realitu života z kompletne inej perspektívy. Život a práca v Tserovani však neboli vonkoncom jednoduché. O tom však neskôr. 

___________________

O projekte..

Ako rozvojový dobrovoľník som pôsobil v organizácii For Better Future v osídlí Tserovani od septembra 2018 do augusta 2019. Rozvojový projekt bol financovný z grantu SlovakAid na vysielanie expertov a dobrovoľníkov do zahraničia, a spolufinancovaný organizáciou ADRA Slovensko, ako aj mnou samým.

Martin Pavelka

Martin Pavelka

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Skutky povedia viac ako slová. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu