Gruzínsko l Presídlené ženy dostali druhú šancu

Autor: Martin Pavelka | 18.11.2019 o 9:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  424x

Ďalší zo série článkov o Gruzínsku je príbehom silných žien, ktoré sa nedali zlomiť nepriazňou osudu a prežitú traumu zúžitkovali na kreatívnu činnosť. Denne som s nimi pracoval, a preto je tento článok venovaný práve im.

Ťažké začiatky

Sociálny podnik Ikorta Enamel Jewelry (skrátene Ikorta), ktorý sa špecializuje na tvorbu tradičných gruzínskych emailových šperkov (tiež známych ako smaltových), bol založený vnútorne presídlenými ženami v osídlí Tserovani. Tie boli v roku 2008 spolu s viac ako 27.000 etnickými Gruzíncami vyhnané z achalgorského regiónu Južného Osetska bez možnosti návratu.*

*Jedná sa o odštiepenecký región, oficiálne pod správou Gruzínska, avšak z dôvodu pretrvávajúcej prítomnosti ruských vojsk a ich blokáde, je vstup na územie Južného Osetska zo strany Gruzínska takmer nemožný. Ruské vojská počas desiatich dní vypálili väčšinu gruzínskych dedín, a pozostatky budov zrovnali na traktoroch so zemou. Tí, ktorí prežili, našli nový domov v umelo vybudovaných osídliach v pohraničných oblastiach regiónu, alebo boli evakuovaní do kolektívnych centier, v ktorých prežívajú dodnes. Podobná situácia, avšak s omnoho katastrofickejšími následkami sa dá pozorovať aj v odštiepeneckom regióne Abcházska.

Zakladateľka Ikorty, Nana Čkareuli, spomína na beznádejné začiatky: "Po vojne bola krajina v ešte väčšom chaose ako dovtedy, všade panovala neistota, nikto nevedel, čo bude ďalej. Dlho som si neuvedomovala, že toto je naša nová realita, a jediné čo môžeme urobiť, je naučiť sa znova žiť". Strata domova znamenala nielen stratu stability, no aj zmenu myslenia: "Potrebovala som niečo robiť, venovať niečomu svoj čas, a získať späť svoju dôstojnosť. Všetky moje sny však boli spojené s Achalgori (juhoosetínske mesto, obsadené proruskými silami - poznámka autor). Tam sme sa však vrátiť nemohli".

Trpezlivosť a odhodlanie

Nápad založiť sociálny podnik prišiel ako blesk z jasného neba. Všetko to začalo pozvánkou na informačné stretnutie o sociálnom podnikaní v roku 2012. "O sociálnom podnikaní som dovtedy nepočula, no už som nemohla dlhšie sedieť a čakať na pomoc, ktorá neprichádzala. Vedela som, že pokiaľ nezoberiem iniciatívu do vlastných rúk, nič sa nezmení", hovorí Nana.

Nápad vytvoriť sociálny podnik s pridanou hodnotou prišiel ako odozva na nulové pracovné možnosti v presídleneckých osídliach, a ich širšom okolí. Táto chránená dielňa začínala v roku 2012 so štyrmi ženami, jednou z nich bola práve Nana, ktoré vďaka finančne veľmi nízkej podpore z medzinárodných zdrojov (cca. 700 EUR) prešli profesionálnym tréningom na výrobu gruzínskych emailových šperkov. Dopyt, originalita a kvalita produkcie dovolili dielni rozšíriť svoju ponuku, a zamestnať ďalších osem presídlencov. Ikorta momentálne zamestnáva dvanásť presídlencov, z toho až jedenásť tvoria ženy.

Ikorte sa skutočne darí, a Nana je na svoj tím právom hrdá: "Dnes sme finančne oveľa udržateľnejší, ako sme si v minulosti dokázali predstaviť. Naša dielňa je majákom nádeje pre tých, ktorí sú v kritickej fáze svojho života. Verím, že náš príbeh je príkladom toho, že trpezlivosť a odhodlanie dokážu pokoriť aj tie najťažšie prekážky. Ikorta nám všetkým prinavrátila dôstojnosť".

Dielňa sa aj pre svoju ľahko dostupnú polohu (iba 45 min. od Tbilisi, dostupné verejnou dopravou) teší veľkému záujmu najmä zo strany turistov, ktorí si pod dohľadom profesionálne vyškoleného personálu majú možnosť vyrobiť vlastné emailové šperky. Pre záujemcov, ktorí by mali záujem získať profesionálne zručnosti, a naučiť sa tajom emailového šperkovníctva, ponúka Ikorta profesionálny kurz, počas ktorého si študenti prejdú celým procesom výroby emailových šperkov od teórie, cez samotnú kreatívnu tvorbu, až po finálne spracovanie.

Príbeh Maci

Maia Gočašvili, ktorú priatelia volajú familiárne Maci, spomína na nútené presídlenie, ako aj na nový začiatok pomerne často: "Presídlení sme boli dvakrát, najskôr v roku 1991, a potom znova v roku 2008. Všetko blízke, čo som milovala, moje spomienky na detstvo a mladosť, mi boli odobrané. Po presídlení do Tserovani som stratila všetku nádej".

Karta sa však onedlho začala obraciať: "Jedného dňa som náhodne započula o možnosti šperkovníckeho tréningu, ktorý bol financovaný nadáciou Women’s Fund in Georgia (Ženský Fond Gruzínska - poznámka autor). Zavolala som Nane, a tá ma hneď prijala. Prišla som na všetky hodiny, nevynechala som ani jednu z nich. Účastníčok však bolo viac, a istá práca čakala iba na jednu z nás. Aby toho nebolo málo, bola som tou najstaršou v skupine. Myslela som, že miesto ponúknu niektorej z mladších dievčat, ktoré boli talentovanejšie ako ja. Hneď po skončení tréningu mi však Nana zavolala, a ponúkla mi možnosť stať sa stálou súčasťou Ikorty. Bola som neuveriteľne šťastná, tvorba je pre mňa totiž formou terapie. Nie je to iba práca, je to môj život." 

Pre svet má Maci jasný odkaz: "Týmto chceme svetu ukázať, že nie sme iba presídlenci. Sme  skutoční ľudia, ktorí sa po tragédii dokázali nielen pozviechať, ale aj nájsť dôvod opäť žiť".

O Ikorte

Ikorta je ako samostatná entita zastrešovaná neziskovou organizáciou For Better Future, ktorej cieľom je práca s najzraniteľnejšími skupinami vnútorne presídlených obyvateľov z oblasti Južného Osetska. Medzi hlavné aktivity organizácie patria najmä práca s mládežou, ženami a osobami so špeciálnymi potrebami, mierotvorné aktivity, ako aj podpora sociálneho podnikania v regióne.

Viac info o Ikorte nájdete na týchto stránkach:

WEB: https://www.ikorta.com/ 

FACEBOOK: @ikortaenterprise

INSTAGRAM: ikorta_jewelry

___________

O projekte..

Ako rozvojový dobrovoľník som pôsobil v organizácii For Better Future v osídlí Tserovani od septembra 2018 do augusta 2019. Rozvojový projekt bol financovný z grantu SlovakAid na vysielanie expertov a dobrovoľníkov do zahraničia, a spolufinancovaný organizáciou ADRA Slovensko, ako aj mnou samým.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Ako Fico stíha sám seba

Protiextrémistické úderky nevytvoril Soros, ale štát.


Už ste čítali?